Náš folklórny súbor „Rodina Hlbocká“ tvorí desať členov: otec Peter, mama Katarína a osem detí – Jožko, Mária, Anička, Peťka, Miško, Jurko, Martinko a Jakubko. Dušou folklórnej skupiny sú rodičia Peter a Katarína, dlhoroční členovia SĽUK-u. Lásku k ľudovej piesni a slovenskému folklóru vštepujeme do srdca svojim deťom, ktoré študujú alebo študovali spev a hru na hudobné nástroje na ZUŠ v Piešťanoch. Okrem Slovenska sme účinkovali v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Poľsku a v Česku.
Repertoár nášho folklórneho súboru tvoria ľudové piesne z celého Slovenska, vo vianočnom období vianočné piesne a koledy. V našom podaní môžete počuť piesne so sprievodom ľudových hudobných nástrojov ako sú fujara, koncovka, šesťdierková píšťalka, píšťalka dvojačka, drumbľa, píla, gajdy, mrmlák, flauty, husle, violončelo, ozembuch, ninera, heligónka, zvonce a rôzne iné sprievodné hudobné nástroje.
Účinkujeme na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach, regionálnych akciách miest a dedín, slávnostiach, plesoch, hodoch, firemných akciách, jubileách či svadbách. Našim programom predstavujeme bohatstvo a rozmanitosť ľudových piesní a ľudových hudobných nástrojov Slovenska. Taktiež účinkujeme aj vo farnostiach v kostoloch, kde počas bohoslužieb hráme liturgickú a chrámovú hudbu. Po sv. omši máme zvyčajne svoj koncert.
Za obdobie nášho pôsobenia náš rodinný súbor predstavil krásu slovenského folklóru a ľudových piesní na mnohých miestach Slovenska i v zahraničí.
Ľudová hudba a folklór majú v slovenskej kultúre dlhú tradíciu. Hudba je po stáročia neodmysliteľnou súčasťou života slovenského národa a ovplyvnila mnohé oblasti nášho života. Ľudové piesne, ktoré patria k našim najstarším umeleckým prejavom, odrážajú život jednoduchých ľudí so všetkými ich radosťami i starosťami.
Slovenské ľudové piesne a folklórna hudba majú regionálny charakter, líšia sa od kraja ku kraju. Ľudová hudba regiónov sa líši tiež zložením ľudových hudobných nástrojov jednotlivých folklórnych súborov alebo skupín. Špecifickým nástrojom, ktorý má pôvod v Detvianskom regióne, je fujara, ktorá bola zaradená aj do zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO. Prekrásny zvuk fujary je špecifický a nenapodobiteľný.
Ľudová hudba počas dejín ovplyvnila mnohých skladateľov vážnej i modernej hudby. Dokonca aj slovenská hymna bola napísaná na nápev obľúbenej ľudovej piesne „Kopala studienku“.